Tvrdá stopka pre chlieb a potraviny. Politici silnými rečami klamú, pravda sa ukáže už skoro

Zdroj: www.trend.sk

Zelená energetická politika je uponáhľaná a nelogická, spôsobí viac problémov ako pomoci. Štát hádže ďalšie polená pod nohy pekárom i potravinárom, dražoba bude vyššia

Kým potečie zemný plyn, pekári budú piecť. Keď prestane tiecť, nebude chlieb ani pečivo, ani cestoviny či ďalšie životne dôležité produkty. Plyn totiž bytostne potrebujú pekári, cukrári i cestovinári.

Teraz ho dostávajú z Ruskaa vyhlásenia politikov vlády Eduarda Hegerao alternatívnych možnostiach sú podľa nich nereálne, navyše stále len v rovine sľubov. Neriešia vzniknutú situáciu a ľudí v týchto odvetviach dostávajú do vyložene patovej situácie, pričom je to len jeden sektor potravinárstva, no ďalšie sú na tom podobne.

"Neriešime, odkiaľ nám zemný plyn príde, ale ak chceme vyrábať, iná možnosť pre zachovanie výroby a funkčnosti pecí nie je. Jednoducho povedané, bez plynu na produkciu potravín zabudnime," hovorí Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Rovnako to vnímajú aj firmy.

Keď zostaneme bez plynu, pekáreň zavrieme a prepustíme tristo ľudí, uviedol pre TREND Viktor Gumán, riaditeľ spoločnosti Vamex, ktorá sa dlhodobo venuje výrobe pekárenských výrobkov. Podarilo sa im síce prežiť pandémiu, ale za veľmi vysokú cenu, pretože sme nedostali žiadnu pomoc od štátu.

"Máme ministra pôdohospodárstva, ktorý s nami nekomunikuje a nereflektuje na akékoľvek naše návrhy," povedal V. Gumán. Jedinou možnosťou ako môžu prežiť vzhľadom k vysokej inflácii, rastúcim energiám i komodít, je zvýšiť ceny vstupov podľa toho, ako sa im dvíhajú náklady.

Nezatvárať dvere a mať jasnú hlavu

Takmer sto percent pekární na Slovenskuje úplne odkázaných na plyn, ktorý využívajú na tvorbu tepla pri produkcii pekárskych a cestovinárskych výrobkov. Politici síce diskutujú o potrebe diverzifikácie dodávateľov plynu či náhrade plynu za iné energetické médium, no tam sa to začína i končí.

Premiér Eduard Hegeravizuje na svojej sociálnej sieti, že ako jedna z alternatív sa ukazuje dovoz skvapalneného zemného plynu LNG. "Slovenskosa napojí na poľskú plynovodnú sieť, a tým sa vytvoria dobré podmienky na dovoz LNG alebo nórskeho plynu," spresnil.

To však znamená zásadný zvrat v energetike a zmenu technológií úplne vo všetkých sektoroch, vrátane potravinárov. Vyzerá to tak, že politici sú na míle vzdialení od reálnych potrieb praxe.

Nielen pekári, ale mnoho iných podnikateľov už zvažuje rôzne alternatívy. Napríklad k plynovým peciam si niektorí inštalujú aj pece na pevné palivo či elektrinu, prípadne na drevnú štiepku. To je možné skôr len v malých či rodinných pekárňach, nie tých priemyselných. "Tam, kde sa plynom iba kúri, je jednoduchšie prejsť na elektrinu alebo pevné palivo. Ale lacné to nebude nikde," hovorí Ján Pišta, analytik z poradenskej spoločnosti v energetike JPX.

Na druhej strane si nemyslí, že táto situácia tu bude navždy. "Dokážem si predstaviť, že po zmenách v Ruskumôže byť záujem opäť dodávať do Európy plyn aj iné komodity za férové ceny, stabilne a v dostatočnom objeme. Nemali by sme preto prijímať opatrenia, ktoré navždy zatvoria pred ruským plynom dvere," dodáva J. Pišta.

Slovenskoby malo podľa neho skôr hľadať dočasné návrhy, ktoré ľuďom i firmám pomôžu dostať sa cez toto turbulentné obdobie.

Zmena technológií nebude ľahká

Výroba potravín je samozrejme naviazaná na dodávky plynu - hovoríme napríklad o využití plynu v rámci technologických výrobných procesov, potvrdzuje to i Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárska a potravinárskej komory (SPPK).

"Otázne je, do akej miery a ako rýchlo by podnikatelia vedeli zmeniť technológiu výroby v prípade obmedzenia dodávok plynu," zamýšľa sa. Potravinári sú presvedčení, že štát musí poznať všetky detaily i možné riziká, ktoré vyplývajú z akýchkoľvek zásadných zmien pravidiel, ktoré štát zavádza v agrosektore.

Technologická obnova pekárenských zariadení by predstavovala masívnu investíciu a potrvá reálne dlhé roky. Určite to nie je záležitosť na pár mesiacov, prípadne dvoch či troch rokov.

"Ak by aj podobný záväzok technologickej obnovy prijali viaceré štáty, obávam sa, že napríklad dodávatelia elektrických pecí by v krátkej dobe nevedeli dodať také veľké množstvo pecí a okamžite ich nainštalovať," tvrdí M. Lapšanský.

Pokiaľ by sa uprednostnili zariadenia na drevnú štiepku či drevo, pekári by sa v ekologizácii vrátili o pár rokov dozadu. "Ochrana klímy by išla v tomto prípade zásadným spôsobom bokom. Navyše, ako možnosť by to prichádzalo do úvahy možno v malých pekárňach, ale určite nie v priemyselných, ktoré zásobujú tuzemský trh," dodáva predseda SZPCC.

Reči sa hovoria, chlieb sa je

Poľnohospodári a potravinári už v súčasnosti hovoria, že zelené energie, ktoré chystá Európska únia (EÚ), výrazne dražejú viaceré druhy potravín, čo pocítia spotrebitelia v peňaženkách. Za zdražovaním potravín stojí viacero faktorov.

"Výrazne rastú vstupné ceny od agrokomodít cez hnojivá, energie, dopravu až po cenu práce. Všetky tieto faktory sa postupne prelievajú do cien potravín, ktoré svoj vrchol ešte stále nedosiahli, tvrdí analytik z J&T Banky Stanislav Pánis.

"Za drahými energiami pritom v rozhodujúcej miere, a to špeciálne v Európe, je uponáhľaná a nelogická zelená energetická politika. Obavy z prerušenia dodávok ruských energetických nosičov hrajú skôr druhé husle, hoci aktuálne prispievajú k vyšším cenám energií," konštatuje analytik.

Plán Bruseluz 19. mája 2022 v hodnote 210 miliárd eur na zníženie závislosti od ruských energií počíta s dovozom väčšieho množstva neruského plynu, rýchlejším zavádzaním obnoviteľných energií aj väčšou úsporou energie, a to do roku 2027.

Veľmi otázna je avizovaná spolupatričnosť medzi krajinami EÚ, ktoré by si v prípade výpadkov plynu mohli vypomáhať. Viacerí analytici tvrdia, že solidárni budú len do momentu, kým zistia, že všetkého, potravín zvlášť, bude nedostatok.

Na čo sa majú teda potravinári pripraviť? Rezort hospodárstva avizoval, že trasy sú diverzifikované, v lete by malo byť dobudované aj plynové prepojenie Slovenskaa Poľska. "Ide o severojužné prepojenie Európy, ktoré umožní dodávky plynu z Nórska a cez terminál v Poľsku aj LNG plyn z celého sveta," vysvetlila hovorkyňa ministerstva Katarína Matejková.

V júni by na Slovenskomali pritiecť prvé dodávky plynu na základe kontraktu Slovenského plynárenského priemyslu(SPP) s ťažiarskou spoločnosťou v Severnom mori. "Čo sa týka zabezpečenia iných zdrojov energií, v rámci Plánu obnovy a odolnosti je vyčlenených na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov vyše 120 miliónov eur. Vyhlásili sme prvú výzvu. Prihlásiť sa môžu aj podniky z oblasti potravinárstva," spresnila hovorkyňa.

Sľúbime riešenia, tvrdia politici

Výzvy však nie sú pomocou pre každého. Obrazne povedané, je to záležitosť na veľmi dlhé lakte. "Po vyhlásení výzvy treba predložiť projekty, potom ich štát posudzuje, podpisuje zmluvy.

V súčasnosti je ťažká situácia, lebo firmy nedokážu garantovať nastavené ceny, a to ani na mesiac dopredu," dodáva M. Lapšanský. K prípadným financiám sa firmy dostanú v priemere do dvoch rokov, a to ešte nie jasné, či im bude mať kto dodať technológie, keďže dopyt po nich bude enormný vo všetkých krajinách EÚ.

Podobný scenár sa ukazuje aj v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Ako uvádza Adriana Hosťovecká z odboru komunikácie, čo sa týka pomoci so zabezpečením dostatku energií pre potravinársku výrobu, pripravili k tomu návrh. Chcú do neho začleniť potravinárov medzi chránených odberateľov a garantovať im dodávky plynu a elektriny.

Asociáciazamestnávateľskýchzväzovazdružení(AZZZSR) pripomienkuje, že návrh sa má týkať aj pohonných hmôt,. Ohrozená je nielen výroba v potravinárskych podnikoch, ale aj v prvovýrobe. Rezort hospodárstva zase navrhol stiahnuť avizovaný materiál úplne, keďže nie je vykonateľný, lebo nedokážu zabezpečiť dostatočné množstvo energií.

"Hrajkanie" sa s tabuľkami

Namiesto reálnej pomoci sa v agrorezorte dostávajú na rad papierovačky. Minister Samuel Vlčan v uplynulých dňoch predstavil už druhé memorandum s predstaviteľmi obchodných reťazcov. A to bez producentov potravín, ktorých sa to priamo dotýka. Obchodníci pošlú na konci júla rezortu súhrnné tabuľky a potom vždy po ukončení daného polroka. Vraj je to dôležité pre cielené nastavovanie výziev rezortu.

"V druhom polroku plánujeme aktivovať schému štátnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Ide o mimoriadny dočasný rámec pre potravinárov. Pomoc sa im bude vyplácať na základe dát z dotazníka, pričom peniaze sa k nim dostanú do konca roka 2022," dodala hovorkyňa agrorezortu.

Potravinári majú na najnovšie memorandum kritický pohľad, podpísanú májovú dohodu hodnotia ako marketingový ťah.

"Neočakávame, že takto štát zvýši potravinovú sebestačnosť krajiny. V situácii, keď sa pomaly z hodiny na hodinu zvyšujú ceny surovín a energií nutných pri výrobe potravín, potrebujú potravinári dostať okamžitú podporu, nie dohody, o ktorých ani len netušili," vysvetľuje hovorkyňa SPPK J. Holéciová.

V pláne je zákaz vývozu potravín

Problémom je aj zákon, ktorý má regulovať poľnohospodárov a potravinárov. Tí sa oprávnene búria. Slovenskoje odkázané na dovoz potravín zo zahraničia. Krajina je sebestačná iba na 40 percent.

Ak by zákaz vývoju prijali aj iné krajiny, Slovenskuhrozí výpadok potravín. V Európe podobnú reguláciu zaviedlo iba Maďarsko. Ako uvádza J. Holéciová, obmedzenie vývozu agrárnych komodít a hotových potravín je mimoriadne závažným zásahom do podnikania.

"Návrh je v rozpore s primárnym právom EÚ, konkrétne s článkami 34 a 35 zmluvy o fungovaní EÚ. Množstevné obmedzenia vývozu a dovozu sú medzi členskými štátmi zakázané."

Slovenskopotrebuje exportovať, nielen byť závislé od dovozu cudzích, nie vždy kvalitných potravín. Spôsobí to finančné straty pre firmy a štát, a pritom vôbec nie je isté, či toto opatrenie zaručí potravinovú sebestačnosť krajiny.

Public link

Please use the above public link if you want to share this noodl on another website.